Tehotenský denník 5.0: Som tehotná, nie som opuchnutá

Obsah:

Tehotenský denník 5.0: Som tehotná, nie som opuchnutá
Tehotenský denník 5.0: Som tehotná, nie som opuchnutá
Anonim
Obrázok
Obrázok

24. týždeň

+7 kg

Z pohľadu matky je Londýn veľmi príjemne vybudované mesto. Či už niekto jazdí s veľkým bruchom, kočíkom, alebo oboma naraz každý deň, ako ja, úrady urobili takmer všetko, aby vám to uľahčili. Verejné budovy a obchody sú dostupné všade a nie ručným výťahom pevne zakrytým prašnou plachtou, ale rampami, automaticky sa otvárajúcimi dverami a funkčnými výťahmi. Všetky autobusy majú nízku podlahu, takže na ne ľahko nastúpite. Nikde v gastronomickom priemysle sa nesmie fajčiť, a to je prísne dodržiavané, dokonca aj v krčmách na tých najodľahlejších miestach si môžete posedieť pri teplom jedle alebo pri rozhovore s tehotnou ženou či malým dieťaťom. K tomu všetkému však prispieva aj fakt, že tehotenstvo a materstvo sú považované za najprirodzenejšie stavy na svete, a tak nastávajúca mamička, nech už má akokoľvek veľké bruško, nemôže počítať so špeciálnymi výsadami, pokiaľ o ne nepožiada.

Ak ste v 9. mesiaci tehotenstva v Spojenom kráľovstve, radšej si zvyknite na to, že takmer nikto vás nebude vnímať ako kvetinu, ktorá si zaslúži neustále potľapkanie, alebo „chorého“, ktorý potrebuje neustálu lekársku starostlivosť dozor a ľudia na vás nebudú skákať v metre, aby ste mu dali miesto. Ženy, ktoré majú prácu, až na pár výnimiek pracujú takmer do posledného dňa a v metre riešia šialené davy rovnako ako všetky ostatné, keďže v centre mesta takmer nikto nešoféruje. Žiaden cudzí ani vzdialený známy sa ich bruška nedotkne ani nepohladí a miestna etiketa zakazuje osobné otázky. Tehotná žena s veľkým bruchom, ktorá je zvyknutá na inú, oveľa paternalistickejšiu kultúru, má veľmi často pocit, že sa zrazu cíti neviditeľná a ani psíkovi nezáleží na jej požehnanom stave. Zatiaľ sa ma nikto, iba blízki priatelia, nespýtali, kedy mám termín, či čakám chlapčeka alebo dievčatko a či už máme vybraté meno.

Mama s úžasom počúvala, že sa nevzdali svojich miest v autobuse a metre. Ale to je samozrejme len polovica príbehu. Pretože sa stačí spýtať a asi tucet cudzincov, ktorí boli dovtedy zahĺbení do svojich kníh či novín, alebo do ničoho nehľadiac, veľmi radi vyskočia a budú medzi sebou súťažiť, kto ponúkne svoje miesta. Nikdy však nie sami, čakajú na žiadosť. Vysvetlenie je takmer vždy rovnaké: každý sa bojí, že by pohľadom na tehotnú ženu s nadváhou na smrť urazil. Neviem, či je to prázdna výhovorka, mestská legenda, alebo či každý jeden cestujúci v preplnenej súprave metra bol skutočne vystavený takémuto zverstvu, keď ho pani z Dundee poslala do autobusu za slušnosť, ale ja počuť to všade. Situácii samozrejme neprospieva ani to, že sa ľudia na seba ani poriadne nepozrú, otvorené pohľady nie sú povolené a myslím si, že veľa ľudí je tak stratených vo svojom malom svete iPodov a čítaní novín, že by to asi nechceli. ani si nevšimnem, ako im na kolená kvapká plodová voda.

Plod zdvojnásobí svoju hmotnosť medzi 23. a 28. týždňom a mnohým, vrátane mňa, začína v tomto období rýchlo rásť brucho. Časy, keď som na Vianoce vyzerala, že som to prehnala s rožkami, sú preč a teraz som naozaj nepopierateľne bacuľatá. Obvod žalúdka mám pri pupku asi 107 centimetrov, takže pre každého, kto videl tehotnú ženu na obrázkoch alebo osobne, je môj stav úplne zrejmý. Ale nevšimol som si, že by sa mi niekto poriadne pozrel na žalúdok alebo sa ku mne správal inak. Keď som včera absolvoval hodinovú cestu do nemocnice pre stresový cukor, členovia davu, ktorý sa predo mnou zarezal a vtrhol na sedadlá, boli dosť frustrovaní, čiastočne kvôli mojej hladovke, ktorí boli pohltení svojimi novinami do 5. sekundách padania, aby si ani nevšimli, že vedľa nich stála kočík žena, ktorá bola takmer vytlačená, spod rozopnutej bundy jej vykuklo brucho, pupok priamo vo výške očí pred ich nosom.

Obrázok
Obrázok

Netrvám vždy na tom, aby som si sadol a na kratšom výlete by mi to bolo jedno, ale po 13 hodinách pôstu a ráno bez kofeínu, pred 4 krvnými testami a maratónskym testom predo mnou, s kočíkom v ruke, som si myslel, že si v tejto veci trochu oddýchnem. Našťastie som našiel svoj hlas a láskavo som požiadal nafúknutý oblek predo mnou, aby ma nechal sadnúť si. Na požiadanie nielen on okamžite vstal, ale aj jeho susedia si premiešali údaje, či majú také šťastie, že si namiesto nich vyberiem ich vynikajúce sedadlo. Vďakabohu sa stále zmestím na jedno miesto (aj keď neviem na ako dlho), takže som musel obsadiť len jedno z nich. A dobré je aj to, že mi nerobí problém nahlas pýtať sedenie, lebo na moje veľké brucho som dostal veľké číslo. Nie každý je taký, súdiac podľa žien s pevným veľkým bruchom, ktoré sú zaťažené od jednej nohy k druhej. Práve kvôli nim zaviedol miestny dopravný podnik "Baby on Board!" odznak, ktorý je možné získať bezplatne na staniciach londýnskeho metra, ale na požiadanie ho možno poslať aj poštou. Odznak „dieťa na palube“dáva jasne najavo, že nositeľka je tehotná a ak je to možné, chce si sadnúť. A nemusíte sa ani ozvať, čo je skvelé pre miestnych obyvateľov, ktorí neznášajú konfrontáciu. Hoci na to, aby odznak fungoval, musí si najprv niekto všimnúť prítomnú tehotnú ženu ako ľudskú bytosť a prečítať 3 slová. Mnohé nastávajúce mamičky, s ktorými som sa rozprával, si všimli definitívne zlepšenie v správaní spolucestujúcich. Do istej miery je náhodné, že sa hanbia odovzdať sedadlo, alebo že žiadosť o pomoc je len jasnejšia. Výsledok je pointa a to je dobré.

Okrem úplnej ľahostajnosti cudzích a polocudzích ľudí je veľmi milé aj nadšené pýtanie sa a nepopierateľne úprimná radosť blízkych známych. Zúčastňujú sa na tom muži rovnako ako ženy. Mnohí kolegovia mojej partnerky sú otcovia s malými deťmi a vedia sa o téme porozprávať ako skutoční odborníci (samozrejme, vyhýbajúc sa intímnejším otázkam). Tu sa zdá, že očakávanie potomka je skôr rodinná ako ženská záležitosť a muži často používajú výraz „sme tehotné“. Páry chodia na testy spolu a otcovia dostanú po pôrode 2 týždne plateného voľna, no nie je nezvyčajné, že si niekto vezme oveľa viac. Jeden z kolegov môjho partnera dobrovoľne prerušil svoju úspešnú kariéru, aby zostal na chvíľu doma s dieťaťom namiesto manželky, ktorá sa po 6 mesiacoch vrátila do práce a nie je jediný, koho poznám, kto to urobil. Vzhľadom na to nie je prekvapujúce, že veľký záujem majú aj muži. Samozrejme, zo vzdialenosti 1 metra.

Celkovo mám pocit, že tento systém „ruky preč od bábätka“u mňa funguje, pretože k cudzím ľuďom mám dosť ďaleko. Mám pocit, že len preto, že sa už o svoje telo delím s niekým zvnútra, nemusím sa oň deliť s trávou a stromami navonok. Uvidíme, aké budem mať reakcie, keď budúci týždeň navštívime Maďarsko. Počas môjho posledného tehotenstva, keď sme boli na návšteve doma, hoci nikto nebol príliš dotieravý a netápali, ma veľmi prekvapili všelijaké otázky cudzích ľudí a zabudnuté pohľady na moje bruško. Asi len preto, že to všetko prišlo nečakane a nebola som na to zvyknutá. Márne, 2-hodinový let nestačí na náhlu zmenu, aj keď sa na to pripravíte.

Inde

Odporúča: