Strážca o repatriácii a odvrátenom rasizme

Strážca o repatriácii a odvrátenom rasizme
Strážca o repatriácii a odvrátenom rasizme
Anonim

Ak sa vám po čase podarí prekonať typické otázky týkajúce sa Rómov, zvyčajne sa stane toto: a chceli vás zbiť, pretože ste nepustili dieťa domov z nemocnice?

Obrázok je ilustračný
Obrázok je ilustračný

Keď som tu na dedine začal pracovať, išiel som navštíviť tehotnú ženu, ktorá mala pred pôrodom. Jedna z pevných otázok pre mňa (do tej chvíle) vždy bola: ako sa vám darí s bábätkom? Teraz sa však na mňa pozrela vždy tehotnými veľkými očami: v žiadnom prípade! Pretože zachovávame povery. No, pri tom sa mi rozšírili oči.

Odvtedy som úplne šokovaná, že tu naozaj nie je ani jedna plienka pre novorodenca - vopred. Veria, že dieťa bude mať problémy, ak pôjde na nákupy v predstihu, a keďže sa toho všetci boja, radšej to neriskujú. Myslím si, že korene toho treba hľadať v starej veľkej dojčenskej úmrtnosti, môže ísť o akýsi efekt „nepi medvediu do kože“.

Akonáhle však mamička porodila, do pár dní vyzbierajú všetko, čo potrebujú… a povedzme si úprimne: maličký naozaj nepotrebuje toľko vecí, ktoré sú naozaj dôležité. Plienky, detské oblečenie, teplé miestečko a mamička, ktorá dojčí. Znie to ako dosť minimalistický prístup, no stále je to tak. Potrebujete fľašu, ak ste dojčené? Nie Potrebujete kočík? Nie, je to len pohodlnejšie. Naozaj sa dieťatko dusí, ak spí s rodičmi, pretože tam nie je postieľka? Potom by naša detská úmrtnosť bola 98 %.

Neexistuje žiadny špecifický protokol alebo metodika na odoslanie novorodenca domov. Neexistujú žiadne regulované podmienky, „len“zodpovednosť opatrovníka. Mužova dcéra sa však nerada hrá s jeho „hlavou“, pretože ak sa vyskytne problém, vyberú ma ako prvého.

Kým som pracoval v relatívne bohatom meste, kúpeľňa tam bola evidentná. Za chudobnejšiu rodinu sme považovali takú, kde malý nemal ani pred narodením špeciálne zariadenú izbu. Veľakrát sme mali malé oblečenie, detskú váhu, všetko, čo bolo na zozname prianí bábätka, niekedy aj podložku na hranie.

Potom som utiekol na druhý koniec krajiny do tejto dediny a zrazu sa pre mňa pojem chudoby zmenil. Kúpeľňa tu naznačuje spoločenské postavenie. 70 percent domov ho nemá. Asi v 30 percentách prípadov sa voda do domu nezavádza, privádza sa zo záhradnej batérie. Nie sú to prázdne slová, keď necháte rodiča podpísať registračný formulár: „osvietený o spotrebe vody“. Preto nepite vodu z netestovanej kopanej studne.

Nie je definované, koľko štvorcových metrov obytnej plochy by malo byť na osobu. Bývajú aj v jednoizbovom dome bez vody a vykurovanom pieckou so 4 malými deťmi - bez problémov. Mám jedno pravidlo: novorodenec by nemal byť v nebezpečenstve! A to, či si ho donesú domov zabalený v plienok alebo deke, je druhoradé.

Samozrejme, aj ja mám svoju utkvelú predstavu: dráždim rozpadajúci sa strop a rozbité okenné sklo (našťastie to nie je bežný jav), ale aj v tomto mám pravdu a budúci rodičia môžu vždy pozri na toto. Ak sa ti niečo nepáči, tak to spomeniem pri prvej prenatálnej návšteve: toto by bolo dobré…a zatiaľ si každý bez výnimky opravil tú časť bytu/domu, proti ktorej som namietal. …a ani ma nezbili.

spúšť 114425344
spúšť 114425344

V prípade novorodenca s nízkou hmotnosťou (do 2 500 gramov) alebo dospievajúceho rodiča nemocničná sestra vždy pred odoslaním domov požiada o environmentálnu štúdiu. Existuje aj možnosť, že krajská sestra naznačí: novorodenca sa nepodarí poslať domov. Doteraz sa mi vždy nepodarilo priviesť dieťatko domov kvôli osobným okolnostiam: buď sa v rodine nenašiel vhodný človek, ktorý by sa vedel o dieťa zodpovedne postarať, alebo bola matka taká nezodpovedná, že sme si mysleli, že bude lepšie, ak o malého sa staral niekto iný.

Ak sú však rodičia vhodní na výchovu detí, vzhľadom na materiálne podmienky (napríklad je zima a nie je dostatok dreva na vykúrenie) novorodenca nemožno dať domov - ukameňujte ma - ale ja považovali by to za tragédiu pre spoločnosť. Aj pri toľkých systémoch sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ak by sme nenašli, čo je potrebné na to, aby sme si priviezli dieťa z nemocnice domov, kvalifikovali by sme sa aj my.

Ak sa vyskytne problém, nerozhoduje sestra. Sestra len naznačuje. Počas prenatálnej starostlivosti a návštev v rodine sa skôr či neskôr ukáže, kto je zodpovedný rodič, pretože vyšetrenia berieme vážne. Ukazuje aj to, či niečo nie je v poriadku v dome, v prístupe k dieťaťu alebo v rodine. V takýchto prípadoch sestra upozorní sociálnoprávnu službu pre deti, ktorá sa pustí do svojej vyšetrovacej práce a snaží sa pomôcť. A ak musíte: pohrozte. Ak sa napriek všetkému úsiliu veci nezmenia, snažia sa otázku repatriácie vyriešiť prijatím do rodiny. Vždy sa nájde nejaký podnikavý príbuzný: teta, starý rodič, súrodenec.

Samozrejme, znie to pekne: ale raz na Vianoce, keď som sa musel rozhodnúť, či zverím 2000-gramové predčasne narodené dievčatko do opatery mojej negramotnej prababičky (!), ktorá býva v jednoizbovom dom so špinavou podlahou, bez vnútorného prívodu vody, no a čo? dovoľte mi povedať… prinajmenšom som tlmil. Zato babka sľúbila hviezdu z neba (a dostala!), aj ja som "zháňala" aká pomoc je v okolí: a ďakujem, dievčatko má jeden a pol roka, krásna, veselá, inteligentná, zdravá.

Obrázok je ilustračný
Obrázok je ilustračný

Odvtedy je jedným z najdôležitejších prvkov mojich environmentálnych štúdií pri príprave na doručenie do domu to, či je rodič spoľahlivý a spolupracujúci. Ak áno, všetko sa dá vyriešiť a dieťatku nič nehrozí. Ak však nie, určite môžete očakávať zvýšený záujem o blaho dieťaťa, kým neuvidíte lepšie.

Ak sa v správach ukáže „vyhodené“bábätko, alebo po šokujúcom incidente v Agarde, určite to bude na pár dní v dedine téma. Existuje aj obrátený rasizmus, tu to komentujú takto: musel byť Maďar, veď to by cigán svojmu dieťaťu neurobil! Samozrejme, je to rovnaké zovšeobecnenie, aké je zvyčajne spätne, a nemá žiadny preukázateľný základ, iba odráža vzťah ľudí v našej obci k deťom.

Hoci to vo väčšine miest prichádza ako nápad „zaoberať sa“Rómami, nemyslím si, že problém Rómov a chudoby treba riešiť tým, že deti nepustíme domov a pošleme ich do ústavov resp. pestúni. S deťmi, ktoré takto vyrastajú, nemám dobré skúsenosti, chýba im dôležitá súčasť sebauvedomenia: súdržnosť rodiny. Nenájdu si svoje miesto ako cigánske deti, medzi Maďarmi ani ako dospelí. „Nenatriasajú sa“do života, ktorý im bol daný, a nemajú za sebou systém zvykov a rodinných delení, v ktorom sa nachádzajú.

Ak rozhodne chceme zmeniť osudy detí, mali by sme tak urobiť na samotnom systéme: podporovať antikoncepciu (lebo v chudobných miestach ide naozaj o peniaze), vytvárať prispôsobivejšie vzdelávacie inštitúcie (kde sa mu páči ísť, a nielen za zaškatuľkovaným cigánskym dieťaťom), dať nejaký zmysel života dospelým, ktorí by tak mohli svoje deti vychovávať úplne inak a za iných okolností a samozrejme kontrolovať, pretože bez nej by bola celá zmena do značnej miery neúčinná.

Odporúča: