Otázka, ktorá spôsobuje mnohé bolesti hlavy: dieťa a peniaze

Obsah:

Otázka, ktorá spôsobuje mnohé bolesti hlavy: dieťa a peniaze
Otázka, ktorá spôsobuje mnohé bolesti hlavy: dieťa a peniaze
Anonim

Ako dieťa vstupuje do dvadsiatky, má stále viac vecí na premýšľanie a rozhodovanie o téme peňazí. Ide o to, čo by mal dostávať, v akej forme, či by mal mať vreckové, či peniaze majú byť prostriedkom trestu a odmeny.

V prvom rade: dieťa by malo dostávať vreckové a rodič by do jeho míňania nemal vôbec zasahovať. Ešte predtým, než sa niekto stroho opýta: „môžeš si zaň kúpiť drogy?“, nuž, stojí za to sformulovať pravidlo tak, že vreckové je jeho, môže s ním voľne nakladať, ale len v súlade s inak existujúcimi pravidlami.. Teda, samozrejme nie drogy, pretože to je v rozpore so zákonom, ale ak je to jeho vec, môže si našetriť na najlepšiu whisky, to je jeho vec. Ale ak máte náhodou štrnásť a platí pravidlo, že na sviatky nemôžete piť nič iné ako malú ochutnávku, tak to platí aj pre ten nápoj. Ak si chcete kúpiť pavúka, ale členovia rodiny s ním nechcú žiť pod jednou strechou, môžu ho vetovať, ale preto, že každý má niečo spoločné s príchodom domáceho miláčika, nie s odôvodnením, že „vy naozaj by si mohol vymyslieť niečo inteligentnejšie, chlapče!"

Na sumu neexistuje zlaté pravidlo, závisí aj od toho, za čo presne dieťa peniaze dostane. Oplatí sa nemať kryté výdavky z vreckového, ktoré je naozaj nevyhnutné, pretože to je súčasťou starostlivosti o dieťa. To znamená, že časť vreckového by nemala byť na permanentku a možno aj ten bufet o 10. hodine by mal byť oddelený, aby ste nemuseli šetriť, ak si ho chcete odložiť na koncert. Vreckové je dobré na to, aby ste sa s ním zabavili, našetrili si na veci, ktoré nepotrebujete, ale chcete, na nákup darčekov pre iných atď. Dôležité je, že aj keď dieťa dostáva vreckové, rodič by mal byť flexibilný: môže sa stať, že dieťa si nenašetrí peniaze na lístok na koncert svojej obľúbenej kapely. V takýchto prípadoch je pre neho dobrým riešením prispieť určitou časťou, aby mal pocit, že prispel aj on, ale dostane navyše.

Peniaze by nemali byť trestom

Je dobré, ak peniaze nie sú disciplinárnym nástrojom! Čo už dieťaťu patrilo, netreba mu za trest brať: patrí mu to, a ak na druhý deň urobí nejakú neplechu, bude stále jeho. O probléme rodič-dieťa veľa vypovedá, ak rodič nevie dávať tak, že ho odvtedy ani nenapadne žiadať to späť, brať späť, mať slovo. použitie. To znamená, že máte problém rešpektovať hranice dieťaťa, bez ohľadu na to, aký dobrý je text ako vysvetlenie, ako napríklad „to dieťa aj tak nevie narábať s peniazmi!“.

Ak je to možné, oplatí sa vyhnúť peniazom ako nástroju vzdelávania. Je pochopiteľné, že ľudia neradi dávajú filmové peniaze úplne nezvládnuteľnému tínedžerovi, ktorý nedodržiava žiadne pravidlá, aj keď to nevedie k veľkým zmenám, tu je potrebná vonkajšia (terapeutická) pomoc. Čo sa týka každodenných situácií: je to príliš rigidný výchovný nástroj, ktorý odstraňuje rodiča a dieťa, chýba mu personalizácia a situačné prispôsobenie.

150760351
150760351

Ak detské roky plynuli relatívne normálne, potom sa čas zrieknutia sa priamych pokynov a trestov blížil k dospievaniu, nie k otužovaniu. Vedomie, že „nič nemôžem“je už dávno formované, a aj keď sa niekedy zdá, že to dieťa zabudlo, stále si to pamätá ako tínedžer.

Peniaze by nemali byť odmenou

Peniaze ako odmena znižujú vnútornú motiváciu. Cieľom je, aby učenie a domáce práce boli pod internou reguláciou a dieťa sa naučilo motivovať samé seba. V prvom rade by za tieto, maximálne verbálne pochvaly, ktoré neznižuje vnútornú motiváciu, nemalo byť možné udeľovať odmenu, to je dokázané experimentmi. Všetky ostatné odmeny sa však znižujú, t. j. v konečnom dôsledku fungujú proti cieľu.

Je bežné, že rodič nevedome začne používať peniaze ako nástroj na kompenzáciu nejakého nedostatku. Aké bežné sú tie osamelé deti, ktorým bolestne chýba trocha starostlivosti, pochvaly, spoločného zážitku, rozhovoru, ktorý neprerušia naliehavé volania mamy či otca. Rodič má pocit, že zo seba dáva málo a začne svoju vinu znižovať peniazmi. Je to nebezpečný smer, lebo dieťa má z peňazí a darčekov samozrejme radosť a rodiča upokojuje, že dieťa je v poriadku, pozri, stále sa usmieva. A mladý muž nikdy nepovie ďakujem, nie prosím, radšej by som ťa požiadal o nejaký čas.

Nevie ešte povedať nie pokušeniu materiálnych vecí, ale to neznamená, že dar nenapĺňa jeho duchovné potreby a jeho osamelosť sa prehlbuje. Vzťah je na tom stále viac založený, pretože dieťa vie, že na to môže od rodiča počítať. No už si to pýta, používa, pravda, nie zo zlomyseľnosti. A rodič je čím ďalej tým viac nahnevaný, že dieťa sa s ním nelúči, aj v 30-ke so sebou hádže svoje nové veci. Na jednej strane to mladému človeku naozaj vyhovuje a na druhej strane sa nemôže odpútať pre neuspokojené duchovné potreby. Je tu skutočný nedostatok, ktorý vás tam viaže, aby ste zistili, či ho jedného dňa naplnia, a je tu liek proti bolesti, ktorý tiež pochádza z tohto zdroja.

Koľko zodpovednosti možno očakávať?

Dovtedy je jasné, že peniaze nie sú prostriedkom trestu alebo odmeny. Čo by sme však mali robiť, ak dieťa urobí niečo, čo má vážne finančné dôsledky? Dá sa od neho očakávať, že prevezme nejakú zodpovednosť?

Povedzme, že dieťa dostalo niečo drahé, ale potom sa o to nevedelo postarať a stratilo sa alebo sa zničilo? Povedzme, že ste opustili svoj drahý telefón alebo úplne nové tenisky, ktoré stoja desaťtisíce dolárov, o ktoré ste týždne a mesiace prosili? Alebo ho chytili v autobuse bez priepustky, potom zmizla trestná kontrola a zrazu rodina dostane pokutu 50 000?

No, poďme si veci rozdeliť. Co sa tyka drahych veci, nevidim dovod, aby neskor platil za to, co kedysi dostal a odisiel, predsa trest je, ze to nechal a nema. Takže dieťa tiež miluje od začiatku. Navyše, rodič by si mal dopredu zvážiť, či je dieťa na takú drahú vec zrelé a je tak trochu aj jeho chyba, ak sa mýlil.

Ale je tiež v poriadku, ak má rodič pocit, že možno je ešte priskoro, ale žiadosť zapadá do rámca narodenín, takže dieťa ju dostane: ak sa o to vie postarať, je to skvelé, ak môže t, potom to išlo takto stratilo sa a "trest" je, že sa s výmenou neponáhľam. Alebo vymením, ak je to potrebné, ale kúpim lacnejšie. Namiesto drahého telefónu jednoduchšie, namiesto super cool topánok vhodné, ale nie príliš značkové.

uzávierka 42650506
uzávierka 42650506

Prípad BKV je ďalší problém. Tu však môže byť trestom, že pokutu zaplatíte (aspoň čiastočne), najmä ak sa stalo, že ste čo i len popreli, že ste boli prichytení, a preto sa pokuta nafúkla do takej miery. To je iné ako náhodná nepozornosť, to už zahŕňa jeho vedomé rozhodnutie, ktorého dôsledkom je pokuta. Ale ani potom by som nezobral peniaze, ktoré mu už patria, podľa mňa to vysiela zlú správu (to, čo som už písal o flexibilite o hranici medzi tým, čo je jeho a čo nie je - nie, neberiem čo je už jeho). V tomto prípade by som, povedzme, na chvíľu vybral časť budúceho vreckového.

Myslím si, že je to prijateľné, pretože nejde o vymyslený trest, ale dieťa pociťuje skutočné následky svojich činov. Vždy je dobrá pedagogika, keď z mozgu rodiča nevytryskne svojvoľný trest, ktorý s obsahom činu nemá nič spoločné, ale za následok musí niesť zodpovednosť dieťa. Príklad BKV je takýto.

Tak v skratke

Ak by sme to mali povedať stručne, vybavme si problém s peniazmi dobre, ak neprerastá samých seba. Tu sa nevyjadrujú rodinné vzťahy, kde sa neukazuje ani kontrola, ani láska. Nech sú peniaze také, aké sú: len peniaze.

Psychologička Karolina Cziglán

Odporúča: