Ako pomôcť šteniatku v jeho konfliktoch?

Obsah:

Ako pomôcť šteniatku v jeho konfliktoch?
Ako pomôcť šteniatku v jeho konfliktoch?
Anonim

Už bolo povedané, že ak sa dieťa nepýta, radšej by sme mu nemali zasahovať do vzťahov. Ale aj v rebelskom dospievaní sa stáva, že dieťa plače svojej mame alebo otcovi, že mu jeho najlepší kamarát ublížil, ako veľmi si toho chlap, ktorý sa mu páči, nevšíma, alebo aká bola k nemu učiteľka nespravodlivá.

Na začiatku dospievania sú tieto rozhovory bežné, neskôr sa čoraz viac delí s kamarátmi, no aj tak musí byť rodič pripravený na to, že dieťa sa naňho kedykoľvek obráti. Tiež nie je nezvyčajné, že chladné dieťa trávi hodiny telefonovaním s kamarátmi, s rodičmi sa takmer vôbec nerozpráva, ale keď je naozaj smutné, keď sa cíti slabé a zraniteľné, potrebuje matkino pohodlie. Stane sa z neho totiž opäť tak trochu dieťa, ktoré potrebuje viac opatrovania. Pre rodiča je dobré vedieť, že to isté dieťa, ktoré bolo deň predtým v pohode, sa teraz môže chcieť pohladkať a mama mu po rozhovore upiecť palacinky, ako v minulosti.

Je to, ako keď je človek chorý, počas duševnej krízy sa stáva bezmocnejším a vy sa s ním musíte rozprávať a starať sa o neho inak ako vo všedné dni. Žiaľ, stáva sa, že rodičia a deti sa v útlom detstve od seba vzdialia, pretože rodič si uvedomí, že dieťa je vzdialenejšie, a prispôsobí sa tomu natoľko, že už ani nevníma, kedy by mal tento teplý ochranný obal opäť ponúknuť. A predsa je to životne dôležité, a to doslova: v dospievaní sa zvyšuje frekvencia samovrážd, voči ktorým dieťa vie, že sa môže kedykoľvek obrátiť (doslova a do písmena) na rodiča, ktorý ho nikdy nenapomenie a všimne si, že "práve včera…".

shutterstock 136812815
shutterstock 136812815

Počujme si to

Ak dieťa plače na rodičovskom ramene, najdôležitejšie je, aby rodič dostal čas a pozornosť na počúvanie. Na prvý pohľad sa to zdá jasné, no veľa ľudí robí chybu, že chcú pomôcť, a tak hneď poradia. Najväčšou pomocou je vedieť povedať, čo máte na srdci. Stačí bzučať, jednu otázku po druhej, aby ste posunuli konverzáciu vpred, alebo spätnú väzbu, že mu rozumieme.

Neodsudzujte

Môže sa stať, že rodič nesúhlasí s tým, ako sa dieťa v danej konfliktnej situácii zachovalo. Ale ak je stromček už vonku, tak nevie, čo s poučnými slovami, prežíva to len ako odmietnutie, to znamená, že nie je pochopený. Skúsme zobrať jeho pohľad: musí existovať dôvod, prečo sa tak správal. S učiteľkou bol hulvát, ale možno preto, že sa bál, že stratí pozíciu medzi rovesníkmi. Riešenie nie je dobré, ale motivácia je pochopiteľná. Nemusíte súhlasiť, ale môžete súcitiť s jeho pocitmi.

Pomôžme pochopiť aj toho druhého

Ak sa dieťa samo vyrozprávalo a rodičovi sa podarilo porozumieť jeho pohľadu a pocitom, potom nastal čas na „konkrétnu“pomoc. Rodič pravdepodobne v živote videl viacero podobných situácií a vďaka svojej skúsenosti má predstavy o tom, prečo sa konflikt vyhrotil alebo prečo sa ten druhý zachoval tak zle. Náš syn je zdrvený, pretože sa s ním jeho priateľka rozišla cez sms a vidí len, že si ho nevážila natoľko, aby mu to povedala do očí. Rodič môže upozorniť na to, že je veľmi ťažké odmietnuť toho druhého, akceptovať, že sa na nás bude urážať a hnevať. Naozaj nie je pekné, ako to to dievča zvládlo, ale možno za tým nebol flegmatik, ale skôr chcelo uniknúť z trápnej situácie, t. j. urobilo to, čo urobilo z úzkosti. Pre dospelého človeka to vyzerá jednoducho, škoda o tom hovoriť, samozrejme, že je to stresujúca situácia sa s niekým rozísť. Ale empatia je niečo, čo sa neustále učíme a tínedžeri ešte nemusia nutne premýšľať o motiváciách druhej strany.

shutterstock 184855640
shutterstock 184855640

To platí najmä vtedy, ak je osoba podľa určitej hierarchie nad ňou. Ak sa učiteľ správal zle, prvou reakciou je hnev a odpor. Rodičovi pomáha, ak osvetlí, prečo učiteľ povedal a urobil to, čo urobil. Dôležité je, že nejde o to, aby ste sa postavili na stranu učiteľa! Nehovorte o „Aj on má svoje právo, pozri môj malý chlapec!“. Cieľom je pochopiť aj jeho, bez ohľadu na to, kto má pravdu. Ak tomu druhému niekto rozumie, je to pre neho úľava, pretože sa odteraz nemusí vnímať ako zraniteľná obeť, ktorej sa veci len tak dejú, ale chápe, prečo dopadol tak, ako dopadol a môže aktívne podieľať sa na riešení problému.

Ak sa na nás dieťa obráti so svojimi psychickými problémami, buďme pripravení počúvať a čakať s aktívnou pomocou! A pomocou by malo byť skôr vzájomné porozumenie ako distribúcia chytrých rád. Hlavné je, aby dieťa cítilo, že nie je samo, sme tam s ním.

Cziglán Karolinapsychológ

Odporúča: