Literatúra pre deti kto je kto: István Lakatos

Obsah:

Literatúra pre deti kto je kto: István Lakatos
Literatúra pre deti kto je kto: István Lakatos
Anonim

Spisovateľa a ilustrátora Istvána Lakatosa mnohí poznajú z obľúbených komiksov Lencsilány a rozprávky Dobozváros, ktorá bola v roku 2012 zvolená za Detskú knihu roka. Jeho knihy sú súčasne postavené z prvkov rozprávok, sci-fi a fantasy, čím vytvárajú jedinečné svety, ktoré sú zaujímavé pre deti aj dospelých.

Jeho najnovší zväzok je prvým dielom trilógie Oraverzum, Tisztítótűz. Hrdinom príbehu, ktorý sa odohráva na planéte Seon, je päťročná Mirkó, ktorej nekonečne nudné dni zrazu začnú hniť.

Obrázok
Obrázok

Ako ďaleko môže rozprávka zájsť v zobrazovaní hrubosti, kde je hranica čestnosti a aké sú najstrašidelnejšie bytosti? Okrem iného sme sa na to pýtali Istvána Lakatoša.

V ranej verzii Box City ste zabili mývala, ale nakoniec ste to prepísali. Roztomilé zvieratká, poníky, veveričky a králiky padajú vo vesmíre hodín. Čakali ste na to krvavé zúčtovanie?

Nie, len viem, kam chcem príbeh posunúť. Veci, vďaka ktorým sa vesmír hodín zdá obyčajný a drsný, budú mať neskôr svoju funkciu. Mirkó pestuje tie všedné veci sčasti preto, aby sa zamestnal vo veľkej ničote, sčasti preto, aby na seba upozornil. V druhej časti už nebudú padať zvieratá, ale padať len ľudia, očividne to bude drsnejšie ako toto, ale Mirkó v tom bude mať aj 16 rokov.

Clock Universe je vlastne rozprávkový román a fantázia pre dospelých. Pohľad dospelých je nepostrádateľný, pretože deti ešte nedokážu nevyhnutne pochopiť svet, ktorý Mirka obklopuje. V prvom diele to možno nie je také zrejmé, ale v Clock Universe sú kapitoly perspektívy, podobne ako v Game of Thrones.

Viacerí ľudia povedali, že takúto knihu v živote nečítali. To je pre mňa sakramentsky vysoký kompliment, pretože to znamená, že to bolo originálne, bez ohľadu na to, či sa vám to v podstate páči alebo nie.

Rozprávka je teda oblasťou experimentovania?

Nie pre experimentovanie, ale pre úprimnosť. Čo sa môže zdať zvláštne, pretože literatúra pre deti a mládež sa u nás stále rozvíja.

Tak ako vtedy Dobozváros, aj teraz sa ukázalo, že Óraverzum je príliš tvrdé. Čo podľa vás znamená byť k dieťaťu úprimný? Dokonca aj samotný výraz je zvláštny, môže naznačovať, že úprimnosť je útokom proti dieťaťu

Myslím, že existuje detstvo strachu, ale potom príde moment, keď ich musíte pripraviť na to, čo ich čaká. Toto tu radi odkladajú. Vzniká tak vtipná situácia, že knihy pre deti a mládež vychádzajú, zatiaľ čo ich cieľové publikum, skutočné deti, žije v paralelnom vesmíre. Našťastie už aj do našej krajiny prenikajú knihy zaoberajúce sa sexualitou, rodinnými a individuálnymi problémami, a to je skvelé. Deti potrebujú vidieť tie sračky, je tu domáce násilie, chudoba, je tam zraniteľnosť. Samozrejme, nielen o tom, ale potrebujú o tom aj počuť.

Obrázok
Obrázok

Na čo by ste chceli v Oraverzume upozorniť?

Stále mám tie isté čiarky. Píšem o zvrátených rodinách a osamelosti, ale neskôr zapojím aj svoju predstavu o Bohu. Snažil som sa venovať pozornosť tomu, že múdrosť sa neusadí na románe.

V románe je len jedno dieťa. Mirkó žije na planéte, kam zrazu priletí množstvo turistov, no nevezú so sebou ani deti. Je to ako posledný lúč nádeje v bezdetnom svete

Potom v úplne, úplne, úplne poslednej časti sa niečo naozaj stane. Neviem, nakoľko je to spoiler, ale je to trochu ako brať opak Paula Atreidesa z Duny. Všetko hnije, všetko sa rozpadá a samotný svet je dosť deprimujúci. Moji hrdinovia sú zavretí, žijú na planéte, ktorá môže byť kedykoľvek zničená a pod nimi je svet pripomínajúci Peklo. Môj redaktor bol na konci úplne chorý.

Možno sa to dá čítať rôznymi spôsobmi, pretože len dospelý čitateľ vníma, aký deprimujúci je tento svet. Čo sa podľa vás nehodí povedzme do rozprávkového románu pre 12-ročné deti?

V detských knihách by ste sa pravdepodobne mali vyhýbať veciam, ktoré sa jednoducho zle čítajú, z ktorých sa môžete cítiť naozaj zle. Naša Mother Night od Vonneguta bola taká, hneď ako som ju dokončila, na druhý deň som bola úplne otočená dovnútra. Samozrejme, je to bolestivý pocit súvisiaci s katarziou, ale môže to byť naozaj predčasné. Snažil som sa kompenzovať pochmúrnosť sveta tým, že som knihu naplnil hlúposťami. Myslím si, že Óraverse je plná vtipov a sú tam aj klasické dobrodružné románové časti, no o to je v tom temnom zmysle slova depresívnejšia.

Mirkó je malý nezbedník, ktorý si na obed dáva špinavé spodky, má škaredé vtipy, no nechýba mu krutosť či zlomyseľnosť. Žije však v drsnom svete a zanedbávanie by to v ňom dokonca mohlo spôsobiť. Vyhýbali ste sa tomu vedome?

V pôvodnej verzii, ktorú so mnou našťastie prepisuje Péter Dóka, bola scéna, keď Mirkó odchádza k dedkovi, oveľa drsnejšia. Péter povedal, že na základe pôvodného textu by čitateľ Mirkóa nenávidel. Ale v skutočnosti mi nenapadlo, že by bol zlý, jednoducho sa jeho postava vydáva na cestu, ktorá z neho nemusí nakoniec urobiť dobrého človeka.

Je zaujímavé, že namiesto obrazu dedka, ktorý v rozprávkach odhaľuje tajomstvá sveta a babky, ktorá varí zaváraniny, tu vidíme superzlého starého rodiča. Prečo ste porušili pravidlá hry?

Veľa vecí si nie je vedomých. Navyše som na knihe začal vážne pracovať asi pred dva a pol rokom, z toho minimálne jeden rok vymýšľal svet, neviem, prečo to dopadlo tak, ako to dopadlo.

Obrázok
Obrázok

Odkiaľ to máš?

Viktoriánsky Londýn sa mi veľmi páčil. Čítal som veľa Dickensov, pretože ich svet bol pre mňa poprepletaný steampunkom, obrovským parným strojom, továrenskými komínmi, ropou a dymom, schátranými domami, biedou, ale aj dámami v pelerínach a pánmi v cylindroch. Je to veľmi preplnené, veľmi drsné, veľmi tmavé a má zvláštnu atmosféru. Milujem to.

A maďarská rozprávková tradícia? Jedna z kľúčových postáv sa napríklad volá Szafi

Áno, ale v skutočnosti som odtiaľ nič nenakreslil. Použil som rozprávkové typy. Pozrel som si množstvo literatúry a mýtov. Podarilo sa mi kúpiť Encyklopédiu mytológie za veľmi dobrú cenu, veľa som ju čítal, pretože som si z vybraných mýtov chcel postaviť svet Hodinového univerza. Našiel som zaujímavé veci o zvieratách, napríklad africké mýty sú nemilosrdne komplikované.

Je zaujímavé, ako inštinktívne v nás tieto príbehy fungujú. Rukopis bol napríklad takmer hotový, keď som si pozrel Campbellovu Cestu hrdinu, v ktorej opisuje kroky, ako sa stať hrdinom. V prvom zväzku Clock Universe je to len začiatok, ale ak sa zamyslím nad celým príbehom, každá stanica je zahrnutá. A zažil som aj celkom šokujúci zážitok. Mirkó sa pôvodne volal Olivér, ale nebol som zmierený s menom a zrazu mi vyskočilo, že by sa mal volať Mirko.

Už som čakal, kedy kniha vyjde z tlače, keď som si uvedomil, že Mirkóov príbeh je klasickým iniciačným príbehom: narodil sa predčasne, veľmi bystrý, chorľavý chlapec, a keď sa obráti proti svojmu dedkovi, je taký nadšený. Potom som si zo zvedavosti vygooglil iniciačné príbehy Táltovcov a vyhľadávač mi hneď zverejnil sedmohradskú ľudovú rozprávku, v ktorej sa medzi prvými hitmi objavil princ Mirkó. A to som predtým nevedel, meno Mirkó mi prišlo úplne náhodne.

Keď už hovoríme o menách, planétu Mirkós obývajú všetky druhy podivných tvorov. Premýšľali ste dlho nad ich pomenovaním?

Sú veci, ktoré som si vymyslel, napríklad šťaveľ, ale meno zvieraťa, ktoré má stále na krku. Čítal som staré slovníky, najmä tie z éry jazykovej reformy. Sú skvelé, napríklad mýval bol mýval a klokan bol pieskomil nesúci mláďatá.

Možno pred dvoma rokmi som na narodeniny dostal slovník už zabudnutých alebo málo používaných slov, veľa som si ho prezeral, aby som objavil slová, ktorým rozumieme dodnes. Takto som v románe našiel napríklad nohavice a zubnú pastu. V cirkuse doktora Dolittle bol text "tú cestovinu mi nedávajte" a tiež to už nikto nepoužíva, napísal som to tam.

Všetky majú vkusnú atmosféru a slová z éry jazykovej reformy obsahujú aj poriadnu dávku humoru. Ale ani to nefunguje na každého, rozčuľuje sa s nimi napríklad moja priateľka.

Obrázok
Obrázok

Po komiksoch, knižných ilustráciách a Box City je zvláštne, že ste nekreslili pre Clock Universe. Prečo sa to stalo takto?

Chcel som kresliť, ale nerobil som to. Na druhej strane Levente Szabó má krásny zvierací komiks Irreverzibilis, ktorý má takú atmosféru, akú som chcel pre Óraverse, a preto som ho požiadal, aby nakreslil obálku. Pôvodne som si predstavoval, že vydanie bude vyzerať ako knihy Franklin Society spred sto rokov, tak som si vymyslel jednostranové kresby, ako v starých Dickensových alebo Verneových knihách, s malými úvodzovkami pod nimi. To by bolo sakra veľa práce, ktorú by som nikomu neželal, poznať maďarské pocty.

Aké stvorenia ste vytvorili a nakreslili v tejto knihe?

Nikoho a nič som nenakreslil. Nedokázal som to nakresliť tak, ako som si predstavoval. Všetko je to v mojej hlave. Ani aerialista, ani Mirko. Vo zväzku nájdeme iba mapu. Ja mám však svoj obľúbený profil, čo je zmes medúz a všetkých druhov hlbokomorských živočíchov. Páči sa im, že to nie je ako nič iné, je to také iné ako všetko ostatné.

Báli by ste sa leteckého útoku?

Nie. V tajomstve hlbín je scéna, keď chlapíka vezú dolu na vesmírnu loď, ktorá sa rozžiari ako medúza, no, vzdušný priestor je presne taký, len hrozivejší pohľad.

Odporúča: