Máme byť väzňami alebo jesť Pesach?

Obsah:

Máme byť väzňami alebo jesť Pesach?
Máme byť väzňami alebo jesť Pesach?
Anonim

Hág számeáh, teda šťastné sviatky – tento piatok nie náhodou víta Pesach, ktorý mnohí nazývajú „židovský pesach“. Okrem toho, že oba sviatky často pripadajú na rovnaké ročné obdobie (hoci tento rok boli od seba dosť vzdialené), je podobný aj ich hlbší význam: oba sú o oslobodení. Na Pesach oslavujeme, že Izraeliti zanechali otroctvo: Červené more sa rozdelilo a oni opustili Egypt pri hľadaní Kanaánu.

GettyImages-79716594
GettyImages-79716594

Na veľkonočný večierok

„To je v poriadku, ale prečo nemôžem jesť pizzu?“– otázka môže byť položená, oprávnene, keďže náboženskí či tradiční Židia v tomto prípade vyháňajú z kuchyne nielen chlieb, ale aj tú najmenšiu omrvinku je z bytu aj odstránený. Už minulý rok som vám vravel ako vynaliezavo pripravujú telavivské reštaurácie Pesachové jedlá Tradične počas Pesachu nejedávame kysnuté pečivo a to symbolizuje, že nenecháme „nafúknuť“Ego. fakt, že v Izraeli je zhruba každý sviatok o „pokúsili sa nás zabiť, prežili sme, poďme jesť!“, nám z duchovného hľadiska týchto pár dní dáva možnosť – ako Izraeliti v Biblii – oslobodiť z reťazí, ktorých význam je v skutočnosti diktovaný naším vlastným egom, materialistickým svetonázorom. Podľa veľkej knihy kabalistov Zohar – toto je vlastne dvetisíc rokov stará interpretácia Biblie – je „faraón“Ego, „Egypt“je Materiálny Svet a „Izraeliti“sú Duch. je uvedený Ghost Code.

GettyImages-52662893
GettyImages-52662893

Každý má svoje Červené more

Približne v tomto čase Ashton Kutcher, Donna Karan, Madonna a ďalší kabalisti zverejňujú popri svojich Insta-selfies duchovné posolstvá: „rovnako ako Izraeliti, aj my môžeme nechať tú najhoršiu nočnú moru za sebou.“Podľa mystickej interpretácie to v skutočnosti nebol Boh, kto rozdelil more, ale ľudia: museli s úplnou istotou skočiť do vody, vediac, že vec môže skončiť len dobre. „Aby sme sa mohli povzniesť k zákonom Matky prírody, teda vytvárať zázraky vo vlastnom živote, musíme držať svoje pochybnosti na uzde a ísť vpred s absolútnou istotou,“hovorí Karen Berg, duchovná riaditeľka Kabbalah Centra. Všetci máme vo svojom živote niečo – zlozvyk, nefunkčný vzťah alebo hoci len gumičku, ktorú sme zdvihli na Vianoce – čoho sa podľa nás nemožno zbaviť.

Čo však znamená byť väzňom?

Podľa rabínky sme väzňami zakaždým, keď niečo dostaneme, ale nepracovali sme pre svoje vlastné šťastie. Túžba po okamžitom uspokojení je vlastná našej ľudskej povahe, ale aj koreňom našich závislostí. "Chceme sa len cítiť dobre, preto svoju pozornosť a starostlivosť o seba odhodíme do vetra. Ak chceme dlhotrvajúce naplnenie, musíme vynaložiť úsilie. Je naozaj múdre pozrieť sa na dôsledky toho, že sme otrokom a nájdite tento týždeň spôsoby, ako dávať a prijímať uspokojenie prostredníctvom pomoci druhým. Inými slovami: stať sa príčinou, nie následkom. Buďte darcom, nie prijímateľom!" hovorí Berg.

Kosť a chren niekto?

V piatok prichádza sederový večer – a všetci v Izraeli ho oslavujú obrovskými rodinnými večerami. Základným doplnkom je sederový tanier, na ktorom sú zoradené všelijaké podozrivé veci. Kosť na tanieri znamená, že aj my zdieľame svoje negatívne činy s ostatnými a prijímame negatívnu karmu zlých činov iných. Vajíčko – ktorého vlastnosťou je, že čím dlhšie sa varí v horúcej vode, tým je tvrdšie – nám pripomína, že utrpenie nás často posilní. Štipľavá chuť surového chrenu symbolizuje, že týmto nepríjemným zážitkom urýchľujeme proces príčina-následok: dobrovoľne prijímame utrpenie na jedno sústo, oslobodzujúc sa od následkov jedného z našich starých zlých činov. Zmes vlašských orechov, jabĺk, škorice a vína sa volá hrajsez - toto slovo je v hebrejčine podobné menu Rút, ktorá síce pochádzala zo zlej rodiny, ale verila v seba a nakoniec porodila kráľa Dávida.. Pripomína nám, že neexistuje žiadna nenapraviteľná minulosť ani škvrna hanby. Zeler alebo petržlen ponorený do slanej vody znamená, že si budete môcť „osladiť“všetky súdy a nechute, s ktorými sa v budúcnosti stretnete. A toto všetko do seba „zabalí“šalátový list.

Tradičný sederový tanier
Tradičný sederový tanier

Rodinný zbor pre zázraky

Jedným z najdôležitejších a nenahraditeľných sviatočných doplnkov je Hagada – modlitebná knižka, z ktorej spievame príbeh o Izraelitoch. Dokonca aj nenáboženské rodiny to hrajú: počas večere tlieskajú rukami, spievajú nahlas, zborovo a na konci každej piesne si vypijú pohár vína. Ale bez ohľadu na to, o aký hókus-pókus ide, príbeh – a dovolenka samotná – v sebe nesie v skutočnosti veľmi jednoduché posolstvo: ak už nebudeme slúžiť sebeckému Ja, ale pustíme sa do realizácie svojich cieľov s absolútnou istotou a odvahou vzpierajúcou sa smrti, všetci sme schopní zázrakov.

Odporúča: