Problém s nami je, že sa držíme toho zlého ako suchý zips

Obsah:

Problém s nami je, že sa držíme toho zlého ako suchý zips
Problém s nami je, že sa držíme toho zlého ako suchý zips
Anonim

„Radosť bez vôle je nebo, zatiaľ čo vôľa bez radosti je peklo“– to je jedna z veľkých právd, ktoré Dr. Nedávno vydaný maďarský preklad jeho práce neurológa a psychoterapeuta Ricka Hansona Sírjak ou nevessek? – Naučil som sa z knihy Ľudský mozog sa dá naladiť na šťastie. Na jednej strane s úprimným záujmom a odhodlanou túžbou po poznaní beriem do rúk tie svojpomocné knihy, od ktorých očakávam, že mi čoskoro zmenia život, pričom si dobre uvedomujem, že náš pocit šťastia primárne nezávisí od na naše okolnosti, ale na to, ako ich prežívame (nestačí len čítať a prikyvovať, že hej, ten syseľ naozaj niečo hovorí!, ale chytrosť treba zaviesť do praxe). Zároveň mám tendenciu pochybovať o účinnosti niektorých cvikov, keďže každý je iný, takže to, čo funguje u strýka od vedľa, nemusí fungovať aj u mňa. Je však isté, že Hansonova metóda je tiež odlišná od väčšiny svojpomocných tréningov založených na pozitívnom myslení.

Velcro vs. teflón

Dr. Podľa neurovedca Ricka Hansona je náš mozog „zle zapojený“, pretože lipne na negativite ako suchý zips a odpudzuje dobré myšlienky ako teflón. Táto negatívna zaujatosť okrem iného znamená, že sa učíme viac z bolesti ako z potešenia; silná antipatia sa rozvíja rýchlejšie ako silná sympatia; výskum v skutočnosti dokazuje, že na neutralizáciu negatívnej veci v dlhotrvajúcom vzťahu je potrebných päť pozitívnych vecí, čo je pochopiteľné, keď sa zamyslíte nad tým, aké ľahké je stratiť niečiu dôveru a aké ťažké je ju znovu získať.

Vzhľadom na našich blížnych si preto pamätáme to zlé viac ako to dobré; práve preto v politických kampaniach dominujú negatívne reklamy. Naproti tomu väčšina príjemných udalostí – pokiaľ nie sú výnimočné alebo nové – má malý alebo žiadny trvalý vplyv na implicitné pamäťové systémy mozgu. Na jednej strane máme tendenciu prehliadať dobré veci, pretože sme zaneprázdnení riešením problémov alebo hľadaním niečoho, čoho by sme sa mali obávať. Na druhej strane, keď spoznáme pozitívnu udalosť, len zriedka sa stane trvalou pozitívnou skúsenosťou. A za to všetko môžeme ďakovať našim predkom, ktorým k prežitiu slúžil postoj neustáleho skúmania hrozivých zdrojov:

plakať alebo smiať syr
plakať alebo smiať syr

„Pravidlo číslo jedna divočiny znie: dnes sa naobedujte – nestaňte sa obedom. Stovky miliónov rokov to všetko bolo otázkou života a smrti, preto naši predkovia venovali mimoriadnu pozornosť nešťastiam, ktoré predstavovali nebezpečenstvo, rázne na ne reagovali, dobre sa im vryli do pamäti a rozvíjali voči nim čoraz väčšiu citlivosť. časom,“píše Hanson. V dôsledku toho sa v mozgu vyvinula vstavaná negatívna zaujatosť. Napriek tomu, že sa táto zaujatosť vytvorila v drsných podmienkach, ktoré sa značne líšia od tých súčasných, funguje v nás dodnes, kým jazdíme v prehustenej premávke, ponáhľame sa na stretnutia, vyhladzujeme hádky medzi našimi deťmi, snažíme sa prehrať. váhu, sledovať správy, žonglovať s domácimi prácami, platíme účty alebo chodíme na rande. Náš mozog sa dokáže rýchlosťou blesku prepnúť negatívnym smerom, aby prežil, a strach má mimoriadnu silu. „Naši predkovia sa mohli dopustiť dvoch druhov chýb: buď si mysleli, že v buši je tiger, keď tam nebol; alebo že v buši nebol tiger, keď tam naozaj bol. Prvá chyba viedla k zbytočnej úzkosti, zatiaľ čo druhá viedla k smrti, a preto sme si počas evolučného vývoja vytvorili postoj, že radšej urobíme prvú chybu tisíckrát, než aby sme čo i len raz spadli do druhej,“vysvetľuje autora. Náchylnosť k negatívnym veciam preto ľuďom 21. storočia spôsobuje len utrpenie, pretože je pre nás veľmi ťažké poučiť sa z pozitívnych skúseností (často si to dobré ani nevšímame, len ho míňame), ktoré nikdy nedokážeme stanú sa vnútornými silnými stránkami zabudovanými do štruktúry mozgu..

Takto by ste si mali užívať malé, radostné chvíle života

Na odstránenie problému negatívnej zaujatosti sa musíme naučiť, ktoré pozitívne skúsenosti dokážu uspokojiť tri základné ľudské potreby – bezpečnosť, spokojnosť a spojenie. Zbytočné starosti, osamelosť alebo frustráciu možno neutralizovať každodennými zážitkami, ako je napríklad ponorenie sa do vône šálky kávy alebo úsmevu priateľky, alebo vychutnávanie si pocitu zadosťučinenia po dokončení pracovnej úlohy alebo náročnom tréningu.

Toto všetko sa môže zdať na prvý pohľad príliš emotívne, ale ide o to, aby sme venovali viac času odovzdaniu sa danej radostnej chvíli, inak nás ten príjemný pocit len tak prejde, ale nebude mať trvalú hodnotu. Je to dôležité, pretože keď prijmeme trvalé dobro, pozitívnu skúsenosť nielen aktivujeme, ale aj „inštalujeme“do nášho mozgu, čiže pomaly drôtujeme neurónové siete ku šťastiu a rozvíjame tak svoje vnútorné sily. Fenomén nazývaný skúsenosťami závislá neuroplasticita určite nie je len charakteristikou detstva; schopnosť nášho mozgu neustále sa meniť nám zostáva aj v dospelosti, to znamená, že sa mení na také skúsenosti, aké mal. Keďže pozitívne nervové vlastnosti sú vybudované z pozitívnych duševných stavov, na to, aby boli efektívne, je potrebné tieto situácie zažiť čo najviac krát, z toľkých uhlov pohľadu a s čo najväčšou intenzitou. Napríklad častým opakovaním pocitu vďačnosti môže byť vďačná vlastnosť trvalá.

Táto prax a veda za ňou však nie je o pozitívnom myslení ani o inom programe, ktorý prináša príjemné zážitky, ktoré dr. Inak podľa Hansona vo všeobecnosti neexistuje žiadny prínos pre mozog. Podstatou špecifického prístupu je premena dočasných stavov mysle na trvalé nervové štruktúry a práve tu môže Hansonova metóda ponúknuť viac ako bežný tréning tým, ktorí ešte len hľadajú šťastie.

Zelený mozog, červený mozog

„Keď je maják nášho mozgu zelený, netrápi nás žiadne nebezpečenstvo, strata alebo odmietnutie, takže neexistuje žiadny skutočný dôvod na pocity nepriateľstva, túžby po získaní alebo pripútanosti – skrátka túžby. V prevádzkovom režime Responsive je málo alebo nič, čo by podnecovalo náš stres, úzkosť, podráždenie, smútok, bolesť, závisť alebo konflikt – skrátka utrpenie. Na druhej strane, keď zažijeme, že nie je naplnená základná potreba, vďaka negatívnej zaujatosti sa náš mozog okamžite prepne na režim reactive charakterizovaný bojom na červenom svetle/ reakcie letu/zmrazenia. V tejto situácii sú zdroje našej organizácie vyčerpané, zatiaľ čo konštruktívne procesy sú pozastavené. V červenej zóne je naša myseľ zatienená strachom, frustráciou a smútkom,“vysvetľuje odborníčka s tým, že v stresových situáciách konáme slepo, teda preceňujeme nebezpečenstvá a zároveň podceňujeme príležitosti a potrebný čas na to, aby sme sa s nebezpečenstvami vysporiadali. využiť príležitosti našich existujúcich zdrojov.

spúšť 167533100
spúšť 167533100

Postup v dobrom krok za krokom

  1. Urobme si pozitívnu skúsenosť.
  2. Posilnime to.
  3. Nechajte to preniknúť do našej bytosti.
  4. Prepojme pozitívne a negatívne skúsenosti.

Samozrejme, toto je len podstata praktizovania vedomej prítomnosti v skratke, ktorú autor podrobne rozoberá na viac ako dvesto stranách a podporuje množstvo každodenných príkladov. Ak každý deň prijmeme poltucet pozitívnych skúseností – niekedy na pol minúty alebo aj menej – sčítajú sa a vedú k efektívnejšiemu výsledku. Hanson tiež ponúka užitočné rady, ako prepísať (nie vymazať) minulé negatívne skúsenosti: „V našom mozgu je časové pásmo opätovného skonsolidovania, ktoré trvá najmenej hodinu a tento čas môžeme využiť na toto cvičenie.

Ak do hodiny – alebo dlhšie – po aktivácii negatívneho pocitu a následnom odchode z nášho vedomia, si opakovane pripomíname neutrálny spúšťací podnet a medzitým v sebe živíme len neutrálne alebo pozitívne pocity – asi 12 sekúnd a viac – vtedy prerušíme opätovné upevňovanie negatívnych spojení spojených s neutrálnym spúšťacím stimulom v nervovej štruktúre a dokonca znižujeme aktivitu spôsobenú neutrálnym spúšťacím stimulom v amygdale,“vysvetľuje odborník, ktorý sa zaoberá aj v jednej z posledných kapitol, ako sa vysporiadať s vnútornými blokmi, ako je porucha pozornosti, nadmerné analyzovanie, strata prehľadu o zážitku alebo pocit nepokoja, keď sa venujeme svojim zážitkom. Tiež rozptyľuje falošné presvedčenia, ako napríklad baviť sa byť sebeckým, márnivým alebo hriešnym; alebo že stratíme hybnú silu prítomnú v našej práci alebo živote, ak už nebudeme po ničom „hladní“.

Kroky na získanie dobra možno samozrejme použiť v oficiálnych aj neformálnych prostrediach na pomoc druhým vrátane detí. Pravidelným cvičením sa čitateľ môže naučiť oceniť pozitívne veci, ktoré sú pre väčšinu ľudí bezvýznamné, prostredníctvom myšlienok, zmyslových vnemov, emócií, túžob, činov a predstáv o dobrých veciach – a tým naladiť svoj vlastný mozog na dlhodobé a stále -zvýšenie šťastia.

Usilovne cvičím aj to, čo mi teoreticky dal Sírjak o nevessek a stále je čo zlepšovať - keďže som často netrpezlivý a sem tam sa ponáhľam - upokojujúca vôňa kníh, krájaná hadia uhorka alebo beh v daždi sú osviežujúce Môžem si užívať jeho účinok a mäkké lôžko po dlhú dobu - nielen na pár nezabudnuteľných chvíľ; byť vďačný za svoje schopnosti (napr.aby som mohol chodiť, písať, rozprávať), do Edisona po žiarovku, alebo aby som sa cez víkend mohol opäť stretnúť s rodinou a priateľmi. Veľmi mi pomáha, keď si predstavím, že včera som bol ešte bez štátnej príslušnosti, alebo že si nič z minulosti nepamätám, takže všetko, čo okolo seba v prítomnosti vnímam, so silou novosti pôsobí ako skutočný objav a preniká moja myseľ. Spočiatku som si nemyslela, že je dôležité dať negatívne myšlienky do pozadia a užívať si dobré veci, ale zdá sa, že to naozaj funguje.

O autorovi

Dr. Neuropsychológ Rick Hanson je autorom niekoľkých bestsellerov, vrátane Buddhovho mozgu: Praktická neuroveda o šťastí, láske a múdrosti, a uznávaný odborník na vedome riadenú neuroplasticitu. Hanson je zakladateľ Weelspring Institute for Neuroscience and Contemplative Wisdom a člen Greater Good Science Center na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Prednášal ako pozvaný hosť na univerzitách v Oxforde, Stanforde a Harvarde a vyučoval v meditačných centrách v mnohých častiach sveta. Meditovať začal pred viac ako štyridsiatimi rokmi, trénoval sa v mnohých meditačných tradíciách a vedie týždenné meditačné stretnutie v Kalifornii. Miluje lezenie po skalách a je veľkým zástancom období bez e-mailov. S manželkou majú dve dospelé deti.

Odporúča: